Autor je filozof a správca Nadácie otvorenej spoločnosti
Predseda Konferencie biskupov Slovenska Bernard Bober sa nedávno v rozhovore pre Aktuality prekvapivo vyjadril k odkazu Jozefa Tisa.
Je to ojedinelý jav, lebo vysokí predstavitelia cirkvi o ňom verejne zvyčajne nehovoria. Dávno preč sú 90. roky, keď sa aj iniciatívne na verejnosti spájali s Tisovým odkazom.
Tiso ako tabu
Téma slovenského vojnového štátu sa pred rokom 1989 poväčšine tabuizovala, a ak došla na pretras, tak oficiálna komunistická historiografia dogmaticky plnila len prosté ideologické zadania.
Nebolo možné slobodne bádať ani diskutovať a to malo za následok, že po roku 1989 priestor v prvej vlne zaplnili neoľudácki exiloví historici svojimi demagogickými spismi, ktoré však mnohým prinášali nové informácie zoradené tak, aby podporili apologetický naratív.
O Tisovi sa hovorilo ako o „prvom prezidentovi“, ako o martýrovi, padali návrhy zaviesť 14. marec ako štátny sviatok, organizovali sa „národné púte“ na miesto, kde bol po vojne zatknutý.
Jeho antisemitská politika sa bagatelizovala vymyslenými počtami výnimiek, ktoré vraj udelil Židom. Oceňovanie nemeckých vojakov po potlačení SNP sa bagatelizovalo Tisovým neskorším výrokom, že to boli len „nejaké pliešky“. A ich vplyv sa následne rozšíril aj cez oficiálne učebnice dejepisu.